Wednesday, August 22, 2007

Dopis na rozlúčku

"Tento odkaz by nemalo byť ťažké pochopiť. Ukázalo sa, že všetky varovné signály punk rocku a hrozby za všetky tie roky od doby, kedy som sa prvýkrát zoznámil s , nazvime to, etikou spojenou s nezávislosťou a bol prijatý do vašej komunity, sú viac než pravda. Už dva roky som nezažil vzrušenie z posluchu ani skladania hudby a vlastne som s potešením ani nič poriadne nenapísal. Mám z toho nepopísateľný pocit viny. Keď napríklad odídeme z pódia, zhasnú svetlá a dav začne revať ako šialený, nerobí to so mnou to, čo to robilo s Freddiem Mercurym, ktorý zdá sa miloval a tešil sa z toho, keď mu dav prejavil lásku a obdiv...toto je niečo, čo strašne obdivujem a závidím druhým. Skutočnosť je taká, že vás nedokážem oblbovať, nikoho. Nebolo by to proste fér, ani voči vám, ani voči mne. Najhorší zločin, aký si dokážem predstaviť, by bolo robiť z ľudí blbcov - hrať to na nich a predstierať, že sa stopercentne bavíte. Niekedy mám pocit, že by som si mal oraziť štikačku, kým výjdem na pódium. Skúšal som urobiť všetko preto, aby ma to tešilo, a aj ma to teší. Bože, ver mi, že tomu tak je. Ale nestačí to. Teší ma, že som zapôsobil alebo že sme zapôsobili na mnoho ľudí a pobavili ich. Asi patrím medzi tých narcistov, ktorí sa dokážu z niečoho tešiť, iba keď sú sami. Som veľmi citlivý. Musím byť trochu otupelý, aby som sa dokázal nadchnúť tak, ako keď som bol malý. Na posledných troch šnúrach som si vážil všetkých ľudí, ktorých osobne poznám, pocit viny voči druhým alebo empatiu nedokážem dať najavo. Dobro je v každom z nás a ja proste ľudí až príliš milujem...tak veľmi, že som z toho úkrutne smutný, som smutné precitlivelé a neciteľné božie hoviedko narodené v znamení Rýb. Neviem. Mal som sa dobre - veľmi dobre - a som za to vďačný. Ale v siedmich rokoch som začal nenávidieť všetkých ľudí, pretože sa mi zdalo, že je pre nich všetko tak ľahké a dokážu sa vžiť do pocitov druhých...len preto, že ľudí príliš milujem a cítim s nimi. Ďakujem vám všetkým z diery svojho žalúdku, ktorý páli a neznesiteľne bolí, za vaše dopisy a záujem v posledných rokoch. Som strašne nevyrovnaný a náladový človek a už zo mňa vyprchalo nadšenie. Tak si zapamätajte, že je lepšie vyhasnúť, než pomaly chradnúť. Pokoj, lásku, pochopenie." KURT COBAIN

8 comments:

MorcaJobko said...

a co ak je tazsie znasat pomale chradnutie ako len tak smrt ????

wealthy_girl said...

jasne ze je to horsie, saq to aj povedal...a myslim, ze kazdy z nas to dobre vie.

MorcaJobko said...

ale zistis to, ked si mrtva? ...
to asi tazko ... co ak sa da vsetko nejako dat do poriadku ...

wealthy_girl said...

da sa, ale vacsinou to zistis az neskoro. alebo vobec nezistis...

wealthy_girl said...

aj by som sa nad tym rozplakala, ale nejde mi to teraz.

MorcaJobko said...

netreba nad tym plakat, lobo je to ako plakat nad rozliatym mliekom, teda ako nad tym co sa stalo sa uz neoplati plakat a treba hladat nieco dalsie, za co sa oplati byt...

wealthy_girl said...

len mi prislo luto kurta, ked uz som mu venovala tento post...vsetko sa da zachranit, ale clovek to casto nedokaze urobit...a ked si potom uvedomi, co mohol vsetko spravit a ako by to zmenilo jeho zivot..

MorcaJobko said...

najlepsie hladat aj umenie v smrti .... zavrsil mozno len svoje dielo ...