z pódia pohľad meravý,
na to, čo som chcela hoci...
(prísľub vernosti)
i keď poznám rozkrok muža žeravý.
_______________________________
V tú chvíľu, keď jazyky sa nám stretli,
ja spoznala som v Tebe dieťa,
čo na chvíľu si ma ukradlo
a nastavilo mojej duši zrkadlo.
_______________________________________
Na ruke náramok stále nosím
a spomínam ako v Tvojej posteli sme bosí..
snažili sa dokázať si, kto je pánom situácie.
Mladí, odvážni,
no predsa trochu rozvážni.
Vtedy skúšala som Ti odolať,
no zároveň neschopná..
pre ilúziu
svoje telo pochovať.
______________________________________________
V aute pieseň nás hnala vpred,
bozk rýchly, nečakaný - na rozlúčku?
Ja priala som Ti šťastie doživotné hneď,
absurdné šialenstvo, snáď mala som horúčku.
___________________________________________
Stretnutie bez jari,
studený pot mi telo oba-r-i-l..
za úsmevom skrývala som ostrie,
čo prerezávali sa k podstate,
pomaly.
Zostal mi len pohár vína dopitý,
vtedy som vedela,
že nič už nezachráni..
a zajtra príde nedeľa.
_____________________________________
Rozhovor z reálneho sveta,
šedý múrik zaprášený...
každý presadil si svoje právo veta.
Fajčíme a rozmýšľame ako správne separovať..
city od rozumu...
vidíš, stačí aj holá veta!
__________________________________________
Keď mala som byť už ďaleko,
stále skúšala som pocítiť
(Tvoj chlad)
Obklopení davmi,
úsmevy a ošúchané pózy..
Čakáš v aute na múzu, čo Ťa ten deň podrží,
krásny, drzý, rozbitý..
nič nás k sebe nedrží.
Celý deň v obchode pod lupou,
premeriavam si naposledy...
znamienko a biele zuby.
Nech môžem mať potom vredy.
____________________________________
Kufor po schodoch mi znášaš
a do celej situácie štipku korenia vnášaš,
keď už obaja blížime sa.. ku kopcu,
smrdí tu koniec.
Tak to býva,
ak zakopneš o zvodcu.
Smejeme sa, vtipkujeme, vraciame si údery,
aby mi neskôr nechýbali Tvoje dredy
a Tebe moje kadery.
__________________________________________
Mlčaním ubitá,
nerozvážna, zbrklá...
V telefóne meno Tvoje hľadám,
aby porušila som nepísanú etiketu.
A potom..
potom roztrasená sa na stoličku skladám,
keď zrazu počujem
prísne zvoniť svoju briketu..
Hrdá i splašená,
neprestávaš koktať..
trpko len vzdychnem si..
zas mala som čo posrať..
___________________________________________
Posledný krát zbohom,
tam kde našim siluetám prvýkrát tiene sa pretli.
Stratil si ma pomaly, stratila som Teba,
happyend či rozprávka, niekedy predsa lietať treba.
Nezabudnem...
___________________________________________________
glitter-graphics.com
4 comments:
veľmi dobré Adi, klobúk dole.. píš ďalej :)
dakujem lasko! toto ale ako zistujem ani zdaleka nie je final version, stale to upravujem, mozno z toho onedlho vznikne sci-fi:D
jeeej ....
nuž po riaadnej dobe niečo zaujímavé...
sice smutný lyricko epický pribeh zo života, ale vo veľmi dobrom podaní...
len tak ďalej...
noo, ked si to tak po dlhej dobe citam, fakt, celkom sa to podarilo :)
Post a Comment