Thursday, May 24, 2007

...

Chytá ma múza. Geniálne. Cítim sa ako čistá energia. Nič ma nebrzdí. Dokonca ani moje telo, ktoré síce údajne umožňuje čokoľvek, čo si jedna bytosť zmyslí...bohužiaľ nemám za sebou toľko psychického tréningu, aby som to dokázala...a napriek tomu zase plávam v inej sfére. Ani si neuvedomujem, že práve ťukám do klávesnice. Ako vo filme. Čas neúprosne beží a môj život sa nevedomky skracuje. Načo sa nad tým zamýšľať, keď ma ešte neseká v krížoch a nemám plný fejs vrások. Nechcem, aby to prišlo. Aj keď je to prirodzený proces. Najradšej by som vymyslela nejakú drogu, ktorá by mne a môjmu srdcu milým umožnila zostať stále mladými.

Monday, May 21, 2007

Nechoďte ku mne, ale keď prídete



Hej iste, budem doma ak len nebudem vonku,
neklopte ak sa nesvieti
alebo počujete hlasy alebo
keby som čítal Prousta,
ak mi niekto zasunie Prousta pod dvere,
ale nepožičiavam peniaze či telefón
alebo to čo ešte zostalo z môjho voza,
hoci môžete dostať včerajšie noviny,
starú košeľu či chlieb so salámou
alebo nocľah na gauči,
ak nevykrikujete zo sna,
rozprávať o sebe môžete,
to je v poriadku,
všetci prežívame ťažké časy,
ibaže ja sa nepokúšam založiť si rodinu,
absolvovať Harvard
alebo kúpiť si poľovnícku usadlosť,
nemám vysoké ambície,
skúšam sa len udržať nad hladinou
trochu dlhšie...
Teda ak niekedy zaklopete
a ja neodpoviem
a nebude u mňa nejaká žena,
možno mám rozbitú hubu
a čakám telegram
alebo naháňam motýle na
tapete, chcem povedať,
že ak neodpoviem,
neodpoviem, a dôvodom je,
že ešte niesom prichystaný zabiť vás
alebo vás milovať, alebo dokonca chápať.
To znamená, že sa mi nechce rozprávať,
mám kopu roboty, som šialený, je mi fajn
alebo budem možno naťahovať povraz,
tak keby aj bolo rozsvietené
a počuli by ste zvuky
ako keď sa dýcha alebo modlí alebo spieva,
hrá rádio, či sa kotúľajú kocky
alebo sa píše na stroji,
vypadnite, nie je na to deň,
noc, hodina..
niežeby som nevedel byť zdvorilý,
nechcem ublížiť ničomu, ani chrobákovi nie,
ale občas zhromažďujem čosi ako dôkazy,
ktoré je namáhavé roztriediť
a vaše modré oči, určite budú modré
a vaše vlasy, ak ešte nejaké máte
a vaša myseľ - nemôžu vojsť,
kým nieje povraz odrezaný alebo zauzlený
alebo kým sa neoholím
v nových zrkadlách
alebo kým sa svet nezastaví alebo neotvorí
navždy.

(milovaný Buki)

Saturday, May 12, 2007

Odpálenááá

Veľa vecí som chcela poznamenať. Napríklad, že som šťastnááá. Nemám na to vlastne žiaden pádny dôvod, no keď si zhodnotím všetky tie záležitosti, ktoré tak dlho omínali a ruinovali môj život... počúvam hudbu a mám takú eufóriu, až z toho zomieram. Možno dočasná vec.. Čo sa týka eufórie, tak určite, ale nedá sa! To, ako som prežívala dnešný deň, sa zapísalo do mojej histórie. A ďakujem človeku, čo to zapríčinil, i keď o tom nemá ani poňatia. Ale to je fuk. Ďakujem!

Saturday, May 5, 2007

Najkratšia (alebo najkrajšia???) rozprávka na svete

Kde bolo tam bolo, spýtalo sa raz jedno dievča chlapca:

"Chceš si ma vziať za ženu?"

Chlapec povedal: "Nie."

A dievča žilo šťastne na veky vekov, chodilo nakupovať, tancovať, cestovalo, malo kopu priateľov, pilo martini, vždy malo čistý dom a NIKDY nemuselo variť.

Koniec.

:)))