Hej iste, budem doma ak len nebudem vonku,
neklopte ak sa nesvieti
alebo počujete hlasy alebo
keby som čítal Prousta,
ak mi niekto zasunie Prousta pod dvere,
ale nepožičiavam peniaze či telefón
alebo to čo ešte zostalo z môjho voza,
hoci môžete dostať včerajšie noviny,
starú košeľu či chlieb so salámou
alebo nocľah na gauči,
ak nevykrikujete zo sna,
rozprávať o sebe môžete,
to je v poriadku,
všetci prežívame ťažké časy,
ibaže ja sa nepokúšam založiť si rodinu,
absolvovať Harvard
alebo kúpiť si poľovnícku usadlosť,
nemám vysoké ambície,
skúšam sa len udržať nad hladinou
trochu dlhšie...
Teda ak niekedy zaklopete
a ja neodpoviem
a nebude u mňa nejaká žena,
možno mám rozbitú hubu
a čakám telegram
alebo naháňam motýle na
tapete, chcem povedať,
že ak neodpoviem,
neodpoviem, a dôvodom je,
že ešte niesom prichystaný zabiť vás
alebo vás milovať, alebo dokonca chápať.
To znamená, že sa mi nechce rozprávať,
mám kopu roboty, som šialený, je mi fajn
alebo budem možno naťahovať povraz,
tak keby aj bolo rozsvietené
a počuli by ste zvuky
ako keď sa dýcha alebo modlí alebo spieva,
hrá rádio, či sa kotúľajú kocky
alebo sa píše na stroji,
vypadnite, nie je na to deň,
noc, hodina..
niežeby som nevedel byť zdvorilý,
nechcem ublížiť ničomu, ani chrobákovi nie,
ale občas zhromažďujem čosi ako dôkazy,
ktoré je namáhavé roztriediť
a vaše modré oči, určite budú modré
a vaše vlasy, ak ešte nejaké máte
a vaša myseľ - nemôžu vojsť,
kým nieje povraz odrezaný alebo zauzlený
alebo kým sa neoholím
v nových zrkadlách
alebo kým sa svet nezastaví alebo neotvorí
navždy.

(milovaný Buki)