Mozog sa snaží nemyslieť...
Srdce už nebije...
Duša voľne lieta...
Jediné, čo však zomiera, sú moje pocity k Tebe.
Rozmýšľam bez mysle, žijem bez srdca, vnímam bez duše.
Ale stále som tu s Tebou.
Ak chceš...
Ošúpaný lak na nechtoch.
Tvoj hlas...
Stále počujem, aj keď tu nie si...
Čiernobiela tvár.
Každá polovica iná.
Ja a moja schizofrenická sestra.
Posledný dotyk, posledný úsmev...
Lúčim sa s tým, čo sa ešte nestalo.
S tým, čo je tak blízko...
A s nedefinovateľným pocitom ominačna...
Pomaly opúšťam žilu a pohltí ma svetlo dňa.
Wednesday, March 7, 2007
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
2 comments:
Ooo boze, ja viem ze je to asi divne, no ked som citala toto co si napisala..tak...mi slza sklzla liicom.. :(( nieco to pre mna znamena...a ked sa budem lucit, tych slz bude viac...a najviac ich bude, ked budem chciet aby moje pocity zomreli...
presne viem o čom to bolo v krásnom podaní, a s citom....taká si a taká buď nemeň čo je na tebe dobré... podané takým spôsobom aká si ...
Post a Comment