Taká krátka chvíľka...

Sedím v robote a rozmýšľam, že... Sakra zmysel života musí existovať! A do prdele, asi aj viem, čo ním je. Ten pocit, keď sa ráno zobudím a som šťastná? Iba tak. Bezdôvodne. Proste vstanem, dám si kávu a teším sa. Zapálim si cigu, vyvenčím psa, vypeckujem hudbu a za jej žhavých rytmov upratujem byt, pretože viem, že tým pomôžem matke, ktorá už toho má tak či tak nad hlavu. A nič ma neštve. Zase raz vymyslím kura na nový spôsob a pokúsim sa nakopnúť pračku. Šťastie si človek musí vytvoriť sám. Mám nehoráznu chuť na sebe pracovať. Keď si to zrátam, takú polku života som prehýrila, prepila a prefajčila, stretla som cestou aj nejaké tie veci, ktoré som nemala v úmysle skúsiť a napriek tomu stalo sa. A síce som rada a aj keď NIČ neľutujem, nastal čas trošku si vstúpiť do svedomia. Levi sú vraj slnečné znamenie a vyžarujú akúsi pohodu a veselosť, radi centrom pozornosti, ukazujú sa ľuďom len v tom najlepšom svetle. Depky? Nikdy! Táto charakteristika svedčí o tom, že som sa asi vôbec nenarodila v znamení leva. Niežeby som si na každom rohu utierala slzy do kapesníka, no patrím medzi tie bytosti, ktoré sa radi obklopujú zdanlivo melancholickými náladami a vyžívajú sa vo vstrebávaní pochmúrnosti a ničotnosti. A taktiež, ako som si všimla, si moc pripúšťam problematické stránky svojho života a príliž emocionálne prežívam všetko týkajúce sa bytostne mojej osoby. Asi jediná vec, ktorú si na sebe cením je že všetko, čo robím, robím fakt vážne s dobrými úmyslami a samozrejme, veľa vecí sa mi nepodarí tak ako by som chcela, takže dobré úmysly zostanú ukryté
vnútri nepodarku. A ešte je tu moja lenivosť, najhoršia vec, ktorou môže človek disponovať, ktorá nemá hraníc, je absolútne neobmedzená a kedykoľvek sa jej zachce, pohltí ma. Následne ma štve, že som zabila celý deň ničnerobením - JA VRAH PLNOHODNOTNÉHO ŽIVOTA - si užívam teplé periny celých 24 hodín a nevyleziem z nich, ani keby mi mala buchnúť atómka pri hlave. A tak to chodí každý deň...so mnou... A preto zmena! Zistila som, že by bodlo si v určitých záležitostiach trochu zväčšiť sebavedomie a to sa mi podarí asi len ak začnem rozvíjať všetky tie veci, ktoré mi boli dané. Chcem rásť v každom smere (super, keď si predstavím, že rastiem vlastne do hrobu...), ale aspoň bude zábava. Možno objavím nové dimenzie chápania, príčiny následkov ovplyvňujúcich môj úžasný život a zistím, čo ďalej. Možno stretnem nejakého Caspera :) , ktorý ma usmerní v mojich snahách. Nič sa nedá hneď, zo dňa na deň, chce to dlhé mesiace, možno roky práce. A potom, keď umrem, vyryte mi na náhrobný kameň:

"SNAŽILA SOM SA..."

aj s tými tromi bodkami poprosím.