Nothing but the heartache

Cestou domov, kráčajúc po zaprášených chodníkoch prostého bratislavského centra, mala som pocit, že moju dušu roztrhne tá nechutne silná a protivná emócia klamlivej ilúzie, ktorá stále človeku dodáva tú neoblomnú nádej, že všetko bude tak ako si predstavuje...pretože som si v okamihu pravdy, ktorý ma zrazu nečakane objal a takmer pridusil, uvedomila, že nič na svete nie je tak ako chcem...a načo by aj bolo...moje oči nebadane vlhli, no keď sa slza dopracovala k okrajom viečok, dlhú chvíľu čakala, kým sa zaleskne v svetle nočných lámp. Nemôžem! Aj keď mi bolo jedno, či ma vidí ujo predávajúci poblíž noviny, či si o mne budú šuškať tie dievčatá po mojej pravici, všetko mi bolo jedno. Odháňala som ich vážnym pohľadom, prezrádzajúcim bolesť, smútok, žiaľ, čokoľvek čo ich odradí priblížiť sa ku mne. Nech si myslia čo chcú, hlavne nech sa tvária, že nič nevidia...raz to predsa muselo prísť. Bude to tak lepšie. Zajtra bude všetko iné. Autá stojace na chodníku pri ceste sa budú tváriť, akoby tam nestáli, keď som okolo nich v záchvate svojho citového konca prechádzala tmavou uličkou...Ráno ma budú vítať s novým dňom a želať mi všetko len to najlepšie...budem cítiť stratu...budem smutná...a nová...budem rozmýšľať ako to všetko skĺbiť tak, aby to šlo...deň si budem krátiť rozjímaním o tom, aké by to bolo, keby som sa neopúšťala a bojovala...budem to ľutovať. No možno nie tak dlho. Musím totiž ísť ďalej.

xxx

You see the cripple dance
Pay your money, baby
Now's your chance
Eyes like cyanide

I am so dumb
Just beam me up
I've had it all forever
I've had enough

Remember, you promised me
I'm dying, I'm dying, please
I want to, I need to be
Under your skin

Our love is quicksand
So easy to drown
They steal the gravity, yeah
From moving ground

Remember, you promised me
I'm dying, I'm dying, please
I want to, I need to be
Under your skin

And now I understand
You leave with everything
You leave with everything I am
Withering

And now I know that love is dead
You've come to bury me
There's nothing left here to pretend
Anything

Remember, you promised me
I'm dying, I'm dying, please
I want to, I need to be
Under your skin

I'm dying, I'm dying, please
Under your skin

Under your skin

Tu a teraz

Necítim sa.

Nič.

Iba som.

Mám rada.

A zároveň nie.

Ale len kvôli sebe.

Som iná ako som chcela byť.

A neviem sa brániť.

Užívam si.

Naplno?

Nie.

Aj keď...

Môžem.

Smutná?

Nie.

Ľutujem?

Mám čo.

Ale nepotrebujem.

Ľudia robia chyby.

Alebo som víťaz?

V niečom možno áno.

Viem milovať.

Aj keď v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

xxx U fUcKiNg LoOsEr xxx

HaTe MySeLf AnD wAnT tO fUcK eVeRyThInG.

Rozhovor

Je mi zima. Som v tmavej miestnosti a jediný, kto mi robí spoločnosť je môj imaginárny priateľ. Viem, že je tu so mnou. Cítim ako sa na mňa pozerá, počujem jeho hlas...Rozpráva mi o skazenom svete. Vraj ho zvnútra požierajú červy. Červy, o ktorých nik ani netuší, no jedného dňa sa dostanú na povrch a potom si ľudia v panike budú pred nimi hľadať úkryt, dúfajúc, že ich nenájdu. Pýtam sa ho, kedy sa to stane. Nechce mi to povedať. Nalieham naňho. Som zvedavá. Zrazu zmení tému. Stále však rozpráva o budúcnosti. Rozpráva o ľuďoch, ktorých mám rada. Rozpráva o mne. Snažím sa ho zastaviť. „Nie teraz! Nechcem počuť ako dopadnem. Nie! Nehovor mi to!“ No on stále točí a točí a ja ho začínam nenávidieť. Neviem, čo mám robiť. Ako ho poslať preč, ako mu vysvetliť, aby mi dal pokoj...Zrazu sa odmlčí. „Odišiel?“ myslím si v duchu. Som sama. V rozčúlení som si neuvedomila, že počuje každú moju myšlienku. Vie, že som ho znenávidela...už sa možno nikdy nevráti...začína mi byť smutno. Sústredím sa, aby znovu prišiel. Stále je mi zima. To značí, že je asi so mnou. Len sa urazil a robí sa, že tu nie je...asi by sa mu nepáčilo, keby som mu porozprávala svoju teóriu o konci. O tom ako prídu obrovitánski Ronaldovia McDonaldovia a rozšliapu všetky domy jeden po druhom...nebo bude červené a strašidelné a odvšadiaľ sa bude ozývať ľudský plač.. taký bezvýznamný.. Pokryjeme slzami strachu všetky chodníky. Budeme ľutovať, že sme nerurobili veci, ktoré sme vždy chceli. A Ronaldovia so svojím zlovestným úsmevom, ktorý dlhé roky symbolizoval radosť z príjemnej chvíle strávenej s deťmi pri BigMacu, budú búrať a ničiť a vraždiť...
„To sa ti snívalo?“
„Čo? Počujem dobre? Môj imaginárny priateľ je tu!! Dokonca ho zaujíma ako som prišla k Ronaldom...Tak a teraz budem rozprávať ja........“

Óda na cigarety

Jedna ciga, druhá ciga,
dym z nich sa vždy krásne dýcha.
Taká malá závislosť,
hneď ma prejde všetka zlosť.
Ruky sa mi od vzrušenia trasú,
vidím v nich dnes svoju spásu.
Nikotín mi v krvi prúdi,
je mi jedno, ak ma niekto za to súdi.
Poviem iba: "Ber a pál,
cigarety Boh nám dal."

PUNKY

Dopis na rozlúčku

"Tento odkaz by nemalo byť ťažké pochopiť. Ukázalo sa, že všetky varovné signály punk rocku a hrozby za všetky tie roky od doby, kedy som sa prvýkrát zoznámil s , nazvime to, etikou spojenou s nezávislosťou a bol prijatý do vašej komunity, sú viac než pravda. Už dva roky som nezažil vzrušenie z posluchu ani skladania hudby a vlastne som s potešením ani nič poriadne nenapísal. Mám z toho nepopísateľný pocit viny. Keď napríklad odídeme z pódia, zhasnú svetlá a dav začne revať ako šialený, nerobí to so mnou to, čo to robilo s Freddiem Mercurym, ktorý zdá sa miloval a tešil sa z toho, keď mu dav prejavil lásku a obdiv...toto je niečo, čo strašne obdivujem a závidím druhým. Skutočnosť je taká, že vás nedokážem oblbovať, nikoho. Nebolo by to proste fér, ani voči vám, ani voči mne. Najhorší zločin, aký si dokážem predstaviť, by bolo robiť z ľudí blbcov - hrať to na nich a predstierať, že sa stopercentne bavíte. Niekedy mám pocit, že by som si mal oraziť štikačku, kým výjdem na pódium. Skúšal som urobiť všetko preto, aby ma to tešilo, a aj ma to teší. Bože, ver mi, že tomu tak je. Ale nestačí to. Teší ma, že som zapôsobil alebo že sme zapôsobili na mnoho ľudí a pobavili ich. Asi patrím medzi tých narcistov, ktorí sa dokážu z niečoho tešiť, iba keď sú sami. Som veľmi citlivý. Musím byť trochu otupelý, aby som sa dokázal nadchnúť tak, ako keď som bol malý. Na posledných troch šnúrach som si vážil všetkých ľudí, ktorých osobne poznám, pocit viny voči druhým alebo empatiu nedokážem dať najavo. Dobro je v každom z nás a ja proste ľudí až príliš milujem...tak veľmi, že som z toho úkrutne smutný, som smutné precitlivelé a neciteľné božie hoviedko narodené v znamení Rýb. Neviem. Mal som sa dobre - veľmi dobre - a som za to vďačný. Ale v siedmich rokoch som začal nenávidieť všetkých ľudí, pretože sa mi zdalo, že je pre nich všetko tak ľahké a dokážu sa vžiť do pocitov druhých...len preto, že ľudí príliš milujem a cítim s nimi. Ďakujem vám všetkým z diery svojho žalúdku, ktorý páli a neznesiteľne bolí, za vaše dopisy a záujem v posledných rokoch. Som strašne nevyrovnaný a náladový človek a už zo mňa vyprchalo nadšenie. Tak si zapamätajte, že je lepšie vyhasnúť, než pomaly chradnúť. Pokoj, lásku, pochopenie." KURT COBAIN