...

Chytá ma múza. Geniálne. Cítim sa ako čistá energia. Nič ma nebrzdí. Dokonca ani moje telo, ktoré síce údajne umožňuje čokoľvek, čo si jedna bytosť zmyslí...bohužiaľ nemám za sebou toľko psychického tréningu, aby som to dokázala...a napriek tomu zase plávam v inej sfére. Ani si neuvedomujem, že práve ťukám do klávesnice. Ako vo filme. Čas neúprosne beží a môj život sa nevedomky skracuje. Načo sa nad tým zamýšľať, keď ma ešte neseká v krížoch a nemám plný fejs vrások. Nechcem, aby to prišlo. Aj keď je to prirodzený proces. Najradšej by som vymyslela nejakú drogu, ktorá by mne a môjmu srdcu milým umožnila zostať stále mladými.