New person

Toľko kiksov v minulosti, aby ma kľukato a nečakane doviedli k jednému človeku. K človeku, ktorý ma opantal svojou dušou i telom a ukázal mi nový uhol pohľadu. Stačilo pár hodín a ja, skazená životom, aký vediem - mohla by som si podať ruku s Bukowskim - som mala pocit absolútnej duševnej očisty. Doteraz som žila vo svete falošných nádejí a hľadala východiská zo všetkých možných situácii, alebo som jednoducho rezignovala, mnohokrát s pocitom viny, smútku alebo hnevu.. Neskôr už bez očakávaní, len som brala od života, čo mi ponúkal a nevyberala si. Naučila som sa vážiť si to, čo mám a nestavať vzdušné zámky, pretože tie sú predsa tak ľahko zničiteľné..to vieme všetci. A kto sa popáli na vlastnej koži, často si dokáže i po rokoch vybaviť tú nesmiernu bolesť. No všetko, čo sa deje, má nejaké odôvodnenie. Celý život je vecou výberu. A ja si práve vyberám - byť sama sebou a nenechať sa ovplyvňovať druhými. Hlavne čo sa týka bližších vzťahov s tými, ktorí sa chvíľku tvária, že vás milujú, no pritom sú úplne mimo či poprípade absolútne nezrelí na to, aby vôbec s niekým niečo mysleli seriózne. Niektoré tie poľutovaniahodné veci - že som sa nechala obmedziť alebo (či už z vlastného presvedčenia a vlastnej pravdy alebo pod tlakom toho - ktorého človeka či okolia) som spravila nejakú sprostosť, ktorú ľutujem - väčšina týchto prežitkov prišla pre moju žúrkovskú povahu, niektoré len tak z malichernosti, niektoré z beznádeje. Bolo ich dosť. Nik nie je úplne čistý a nevinný. Ani to neočakávam od druhých. No predstavte si, že zrazu príde v jednej sekunde človek, pri ktorom sa vám zastaví svet a máte pocit, že ak on nemá byť váš "vodca" a neprišiel, aby vás mnohé naučil, tak nikto. Že prišiel, aby ste sa uvedomili a aby ste skrotli. A vy jednoducho len viete, že sa od neho nemôžete odtrhnúť, lebo by ste to sakra ľutovali. Ako keby vás prešiel zrazu parný valec. Ešte som to nikdy nezažila, úplne seriózne. Pocit, že fúha, z niekoho srší toľko dobra či ako to nazvať.. A ešte som nikdy nikomu, koho poznám jeden jedinký deň neželala, aby bol tak šťastný ako len najviac to ide. Tá myšlienka ma totálne v jednom momente zaliala, zostala som len s vypúlenými očami pozerať pred seba ako ´čo tým moj zdegenerovaný mozog práve chcel povedať´. A na moje vlastné prekvapenie som si v konečnom dôsledku dokonca želala (v kútiku duše tak trochu potajomky) aby som bola i ja jedným článkom jeho šťastia. Ten človek bol pri mne krátko, no za to kurva intenzívne. Pritom sa ma takmer nedotkol. Bolo to čosi, čo zažijete tak raz za veľmi dlhú dobu, ak vôbec. Takých dní by každému z nás trebalo primiešať do života viac a bol by tu možno konečne pokoj a ľudia by boli šťastnejší. A pritom stačí tak málo. Nasaďte si ružové okuliare so mnou :)

Mám si odtrhnúť kúsok z neba?

Rozčarovanie.

Depresia.

Vred.

Smútok.

Koniec.

Nostalgia.

Začiatok.

Nový život.

Energia.

Svetlo.

Stojím.

Stojíš ty.

Oproti.

Na opačných póloch.

Nečakali sme.

A práve preto sme tu.

Možno budeme stále.

A možno už nikdy.

Voľnosť.

Cieľ.

Nápad.

Bezpečie.

Zálusk.

Eufória.

Láska.

A čo bude potom?

Už viem...

Rok nový, všetko nové

Keďže som pohoršená popularitou Eugisovho blogu, rozhodla som sa aj ja po dlhej odmlke konečne niečo napísať. Tá pauza.. bola prospešná. A myslím, že nikomu neprišlo tak veľmi ľúto, že nič nepíšem, keďže tento blog aj tak číta minimum ľudí. Usudzujem to na základe toho, že jediný, kto mi sem pravidelne píše commenty je Robis a z času na čas aj nejaká ďalšia zblúdilá duša.. Rozmýšľala som, o čom písať. Nič konštruktívne mi nenapadá, no keďže sa chcem držať nadpisu, budem písať o novom roku. Niežeby sa toho zmenilo veľa, to som použila v názve len preto, že sa mi to tam hodilo.. Ale jedna zmena nastala a radikálna: a síce...už nefajčím! Ale nie, to bol vtip! (:D) Ha. Tuším už postrádam aj základy humoru, nejak nemám dnes svoj deň.. Tak čo sa vlastne zmenilo? Asi nič. Stále som rovnaká nešťastnica a looser (ten budem, ak nespravím čoskoro skúšku a vylejú ma zo školy). Ale na to si ešte pár dní počkám. Pôvodne som mala v pláne prvý tohtoročný post zamerať na Silvester, ktorý bol geniálny (aj keď si z neho veľa nepamätám), ale keďže ani môj blog nepodporuje drogy a alkohol.., radšej ho vynechám z repertoáru. Potom mi už len zostáva spomenúť, že sa neustále drtím na blbé dejiny (už si fakt pripadám ako vypatlaná krava, keďže sa stále na mňa veľa nenalepilo), že ma pred pár dňami okradli hnusní smradlaví cigáni*, ktorí sa votreli do našej drahej Vanesy za účelom ukoristiť od nejakej nebožiačky alebo nebožiaka almužnu bez jeho vedomia. Dúfam, že im tie prachy uleteli hneď ako vyšli z podniku. Alebo im ich osral vták z nebies. Hm, asi to tak je, že socka sockou ostane. Mala by som si kúpiť už konečne tú nepriestrelnú vestu z Lidlu :D (keď už sme pri ňom, zakážte prosím svojím babkám kupovať v Lidli zeminu a nedajbože do nej sadiť kvety. Naša drahá babička to urobila a dokonca zasadené rastlinky dotrepala na Vianoce zo Žiaru až ku nám do Bratislavy, aby sme v tom našom trojizbáku mali viac zelene. Teraz mi po izbe poletujú samé malé mušky.. V podstate sú neškodné, ale dosť lezú na nervy. Pred chvíľou som jednu sfukovala z monitoru - drzaňu! Jediná kvázi pozitívna vec, ktorá sa mi podarila je, že mám nový telefón, konečne po sto rokoch. Za korunu prišiel ku mne až domov. A dokonca som získala ako bonus aj pero, ktoré som, podotýkam NEVEDOMKY šlohla kuriérovi, keď som podpisovala zmluvu.. Som tak trochu kleptomanka. Hlavne čo sa pier a zapaľovačov týka. Z takej fajn žúrky si vačšinou odnesiem aj desať a ráno sa čudujem, čo robia preboha tie cudzie zapaľovače v mojej taške.. No, ešteže to fajčenie už obmedzujem :D Ľudia by nemali kradnúť. Je to zlé.

* Týmto postom nechcem v žiadnom prípade podporovať rasizmus ani žiadnu inú formu diskriminácie, išlo iba o moj momentálny mentálny pochod - tak ako ma vtedy okradli príslušníci rómskej menšiny, tak ma mohol okradnúť hocikto iný. Záleží na jednotlivcovi. A treba si dávať pozor.. že?

Nothing but the heartache

Cestou domov, kráčajúc po zaprášených chodníkoch prostého bratislavského centra, mala som pocit, že moju dušu roztrhne tá nechutne silná a protivná emócia klamlivej ilúzie, ktorá stále človeku dodáva tú neoblomnú nádej, že všetko bude tak ako si predstavuje...pretože som si v okamihu pravdy, ktorý ma zrazu nečakane objal a takmer pridusil, uvedomila, že nič na svete nie je tak ako chcem...a načo by aj bolo...moje oči nebadane vlhli, no keď sa slza dopracovala k okrajom viečok, dlhú chvíľu čakala, kým sa zaleskne v svetle nočných lámp. Nemôžem! Aj keď mi bolo jedno, či ma vidí ujo predávajúci poblíž noviny, či si o mne budú šuškať tie dievčatá po mojej pravici, všetko mi bolo jedno. Odháňala som ich vážnym pohľadom, prezrádzajúcim bolesť, smútok, žiaľ, čokoľvek čo ich odradí priblížiť sa ku mne. Nech si myslia čo chcú, hlavne nech sa tvária, že nič nevidia...raz to predsa muselo prísť. Bude to tak lepšie. Zajtra bude všetko iné. Autá stojace na chodníku pri ceste sa budú tváriť, akoby tam nestáli, keď som okolo nich v záchvate svojho citového konca prechádzala tmavou uličkou...Ráno ma budú vítať s novým dňom a želať mi všetko len to najlepšie...budem cítiť stratu...budem smutná...a nová...budem rozmýšľať ako to všetko skĺbiť tak, aby to šlo...deň si budem krátiť rozjímaním o tom, aké by to bolo, keby som sa neopúšťala a bojovala...budem to ľutovať. No možno nie tak dlho. Musím totiž ísť ďalej.

xxx

You see the cripple dance
Pay your money, baby
Now's your chance
Eyes like cyanide

I am so dumb
Just beam me up
I've had it all forever
I've had enough

Remember, you promised me
I'm dying, I'm dying, please
I want to, I need to be
Under your skin

Our love is quicksand
So easy to drown
They steal the gravity, yeah
From moving ground

Remember, you promised me
I'm dying, I'm dying, please
I want to, I need to be
Under your skin

And now I understand
You leave with everything
You leave with everything I am
Withering

And now I know that love is dead
You've come to bury me
There's nothing left here to pretend
Anything

Remember, you promised me
I'm dying, I'm dying, please
I want to, I need to be
Under your skin

I'm dying, I'm dying, please
Under your skin

Under your skin

Tu a teraz

Necítim sa.

Nič.

Iba som.

Mám rada.

A zároveň nie.

Ale len kvôli sebe.

Som iná ako som chcela byť.

A neviem sa brániť.

Užívam si.

Naplno?

Nie.

Aj keď...

Môžem.

Smutná?

Nie.

Ľutujem?

Mám čo.

Ale nepotrebujem.

Ľudia robia chyby.

Alebo som víťaz?

V niečom možno áno.

Viem milovať.

Aj keď v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

xxx U fUcKiNg LoOsEr xxx

HaTe MySeLf AnD wAnT tO fUcK eVeRyThInG.